V pondelok 13. novembra sa básnik, publicista a bývalý univerzitný pedagóg, Igor Hochel, dožíva 70 rokov.
Igor Hochel sa narodil 13. novembra 1953 v Bratislave. V rokoch 1972 až
1977 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v
Bratislave odbor slovenský a bulharský jazyk. Medzi rokmi 1978 - 1987
pôsobil s trojročnou prestávkou v Kabinete literárnej komunikácie a
experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre. Bol tiež lektorom
slovenského jazyka na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v Sofii (1982
– 1985). Ďalej pracoval v literárnom časopise Romboid (1987 - 2001),
najskôr ako redaktor a istý čas zastával aj pozíciu šéfredaktora.
Pedagogickej činnosti sa venoval na FiF UK v Bratislave, kde externe
vyučoval dejiny bulharskej literatúry (1991 – 2004), dlhé roky pôsobil
ako pedagóg na Katedre slovenskej literatúry Filozofickej fakulty
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1996 - 2021).
Básnickej a recenzentskej tvorbe sa venuje od polovice sedemdesiatych
rokov minulého storočia. Publikoval napríklad v časopisoch Slovenské
pohľady, Romboid, Kultúrny život a Literárny týždenník.
Lyrické verše o hľadaní zmyslu existencie mladého človeka vyšli v jeho
knižnom debute Strom pred domom (1979). Témy detstva, domova a
intenzívneho prežívania lásky sú charakteristické pre zbierku Svetlá na
hladine (1986). Z ďalšej tvorby možno spomenúť básnické zbierky
Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997), Utkané z vlasov
(2005) alebo Muž na peróne (2017).
Bibliofilsky vydal básnickú skladbu Pátrači v krajine nezvestných
(1995), jeho prozaický debut s názvom Muchy (v treťom roku okupácie),
pozostávajúci z poviedok vyšiel v roku 2013.
Igor Hochel sa roky venuje aj literárnej kritike. Časť z jeho recenzií a
literárnokritických statí vyšla v roku 2003 pod názvom Dotyky, sondy,
postoje s podtitulom Výber z recenzií a literárnokritických statí (1981 –
2001). V roku 2005 vydal monografiu Ladislav Ballek: Príbeh ako
princíp. Je jedným z autorov publikácii Panoráma slovenskej literatúry
III. (2006), ktorá sa zaoberá literárnymi dejinami od roku 1945 po
súčasnosť a Dejiny slovenskej literatúry 2 (2009) mapujúcej medzivojnové
obdobie, obdobie socializmu a situáciu po roku 1989.
Ako spoluautor sa tiež podpísal aj pod knihu Slovenská literatúra po
roku 1989 (2007) o najnovších vývinových trendoch slovenskej literatúry.
Z bulharčiny preložil Igor Hochel napríklad diela Jordana Radičkova,
Ivana Davidkova a Maxima Asenova.